Výnimočný príklad toho, ako človek dokázal využiť prírodné danosti vlastného životného prostredia, sú skalné obydlia v malej hontianskej dedinke Brhlovce v Levickom okrese.Treťohorný sopečný tuf tvoriaci geologické podložie aj tunajšieho chotára umožnil obyvateľom obce vysekať si do mäkkej skaly nielen hospodárske no tiež obytné priestory svojho domova. Brhlovce (prvá zmienka z r. 1245) zo svojej dlhej histórie odvodzujú ústnym podaním dobu tureckých vojen za čas vzniku takýchto nezvyklých obydlí. Ako prvý ich opísal až Matej Bel v r. 1742 vo svojich Notitiach. Na kameň stvrdnutý sopečný popol umožnil vysekať príbytky do južného svahu Šurdy a Dolinky. Tunajším kamenárom poslúžil ako materiál, z ktorého vykresali nespočetné množstvo kvádrov na stavbu domov či klenby vínnych pivníc, zárubne okien, dverí, schody, stĺpy gánkov i vrát, vstupné bránky pre sedliacke usadlosti mnohých hontianskych a tekovských obcí. Náhrobky z brhlovského kameňa sa dodnes nachádzajú na katolíckych, protestantských i židovských hroboch ba cintorínoch v širokom okolí. Kamenárskemu umeniu sa Brhlovčania priučili o talianskych majstrov, ktorí postavili tunajší neskorobarokový kaštieľ (z r. 1756) a katolícky kostolík vedľa neho.
V roku 1983 slovenská vláda svojim uznesením č. 272 vyhlásila skalné obydlia v brhlovskej Šurde a Dolinke za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Tekovské múzeum v Leviciach tam v júni 1992 sprístupnilo verejnosti svoju vysunutú expozíciu ľudového bývania v usadlosti č. 142, kde ešte do roku 1988 žila rodina Ladislava Homoľu. Usadlosť má na konci dvora vysekané do skaly priestory až v 2 podlažiach (asi pol. 19.-začiatok 20. storočia), po stranách dvora stoja z kameňa vymurované domy. Menší je z 80.r. 19. storočia, väčší je datovaný na priečelí r. 1932, zadnú izbu postavili až v 50. rokoch. Pôvodne tu žili až tri rodín v spoločnom dvore. Obytné miestnosti domov (pitvor, kuchyňa, izby) aj letná kuchyňa v skale sú zariadené tak, aby hodnoverne priblížili atmosféru živej domácnosti a ukázali vývoj bytovej kultúry obyvateľov Brhloviec i širšieho regiónu Tekova a Hontu v priebehu 20. storočia. Vybavenie hospodárskych priestorov (komora, maštaľ, kamenárska dielňa) aspoň v náznaku približuje tradičný spôsob obživy Brhlovčanov.
Za záchranu, obnovu a ďalšie adekvátne využitie tejto výnimočnej pamiatky ľudového staviteľstva dostalo Tekovské múzeum v roku 1993 svoju trvalú expozíciu Skalné obydlia v Brhlovciach medzinárodné ocenenie bronzovú plaketu EUROPA NOSTRA.